Máme ich v parlamente. Obyčajných ľudí, z ktorých sú mnohí neobyčajní.
Trebárs taký pán poslanec Pollák. Jeho návrhy na riešenie problémov rómskej komunity sú také nezvyčajné, že až. Živo si predstavujem ich uvedenie do praxe: z večera do rána sa mi do záhrady nasťahuje skupinka Rómov s neskrývanou snahou o integráciu. Vybudujú si chatrč a moje chabé námietky označia za rasistické. Moje predsudky voči ich počínaniu uvedú veľmi rýchlo na správnu mieru protestami voči tomu, že zo svojho vlastného pozemku neodvážam odpad a neodvádzam splašky. A že tým poškodzujem životné prostredie a narúšam susedské vzťahy.
Pobudnú päť rokov, ich spoločenstvo zmohutnie. Demografický problém sa ich asi netýka. Osamotená chatrč sa rozrastie na osadu. A potom moju záhradu na základe zákona odkúpia do vlastníctva. Veď prečo nie, keď tam už toľké rok žijú? Mne by odporučili, aby som sa pokúsil o integráciu do ich (teraz už majoritnej) komunity.
Drobným nevyriešeným problémom by zostala cena pozemku - bola by trhová, alebo by bolo potrebné zohľadniť nesolventnosť osadníkov?
Počiny géniov sú často pre obyčajných ľudí nepochopiteľné. Je celkom možné, že nápady pána poslanca Polláka ocení čas. Alebo aj nie, veď mnohí géniovia zostali nedocenení a zabudnutí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára